Nemám na mysli žiadne konkrétne, píšem o fiktívnom tvorovi. O jednom z miliónov. Volám sa Andy Morávek a v tomto prípade, kde ide o pomoc túlavým mačkám, len pomáham v rámci mojich možností. Zato moja sesternica, bikini fitnesska Zuzana Hatala je – v najlepšom možnom zmysle toho slova – až fanatickou záchranárkou tzv. túlavých či pouličných mačiek.

Zuzka zachraňuje mačiatka, ktorým z akéhokoľvek dôvodu hrozí ublíženie či smrť. A tiež necháva kastrovať mačky, ktoré také dávno mali byť, no zjavne týmto zákrokom doteraz neprešli. Mačky žijúce kde-kade v Bratislave: na uliciach, v/pri kontajneroch, v dvoroch, ale aj potulujúcich sa po frekventovaných miestach.

Nie vždy doslova z ulice. Už len preto, že mačky svoje mladé spravidla niekde schovajú. Pod „pouličnými“ mám v tomto kontexte všeobecne na mysli dospelé zvieratá, no najmä mačiatka, bez pomoci človeka odsúdené na živorenie niekde v uliciach hlavného mesta. A nielen tam, veľakrát aj po celom Slovensku.

Ľudia (nám) občas kladú otázku alebo nejakou inou, menej milou formou vyjadria zvedavosť, prečo sterilizáciu vnímame ako pomoc túlavým mačkám.

Prečo by tieto mačky mali byť kastrované. Niektorých to zaujíma z edukatívneho hľadiska. Iní (nás) touto otázkou priamo či nepriamo obviňujú z týrania zvierat. No obviňovať človeka, ktorý zasvätil život pomoci zvieratám, z úmyslu im ublížiť, je pre mňa nepochopiteľné.

Namiesto tohto odstavca by som sem mal vložiť fotky. Avšak to neurobím pretože to je veľmi škaredý pohľad, a je to niečo len pre “silné žalúdky”. 

Takže aby sa na uliciach (nielen) hlavného mesta nedialo a nenachádzalo to, čo spomíname, robíme to čo robíme.

Pomoc túlavým mačkám znamená v prvom,

i keď ani zďaleka nie poslednom rade sterilizáciu potenciálnych ploditeľov ďalších a ďalších a ďalších zvierat, ktoré následne neopísateľne trpia. Preto, lebo MY sme dovolili a umožnili množenie. Množenie bezbrehé a mimo akejkoľvek kontroly. Apropo, vieš o tom, že v susednom, v tomto zmysle rozvinutejšom a zrelšom Rakúsku ak chceš chovať mačku, musíš ju v patričnom veku nechať kastrovať? Či sa ti to páči alebo nie. Veterinár má v prípade, že túto zákonnú povinnosť svojvoľne odignoruješ, povinnosť udať ťa. A ty zinkasuješ mastnú pokutu.

Aké náklady obnáša záchrana a adopcia mačky

Začnem základnou, jednoznačne najväčšou položkou. Je ňou čas. Čas, ktorý je tomu potrebné venovať, je nespočítateľný. Niekedy je proces jednoduchý: niekomu sa napr. na dvore narodia mačiatka mačke, ktorú domáci „zabudli“ nechať sterilizovať. Kontaktujú preto Zuzanu a požiadajú ju o pomoc – pretože im zostala aspoň štipka svedomia a nechcú tie drobučké, slepé tvory jednoducho skántriť. Vtedy ich stačí “len”

niekde vyzdvihnúť, odčerviť, zaočkovať, vytvoriť im preukaz, začipovať, nafotiť a inzerovať na adopciu.

Inokedy sa však k Zuzane dostane hlásenie o zrazenej, chorej, zlomenej, slepej, plachej, agresívnej, alebo apatickej mačke. Poprípade že v areáli materskej školy, ktorá o pár dní otvorí svoje brány deťom, porodila túlavá mačka. A že to „treba riešiť, inak budú mačence vyhodené na ulicu alebo rovno do kontajnera“. Lenže kým Zuzka stihne prísť na miesto, mačka registrujúca odhalenie „hniezda“ mladé presťahuje. Zuzana ich celé hodiny hľadá v okolí v jeden večer, druhý večer, piaty večer… Na šiesty deň jej náhodný okoloidúci, všimnúc si jej snahu a pochopiac úmysel poradí, kde videl misky s vodou a granulkami. A že sa teda mačatá zrejme skrývajú vo vraku odstaveného auta. Odchytiť sa potom na druhý pokus podarí iba 4 z piatich. Akciu teda treba opakovať,

až kým sa nenájde a neodchytí kompletná rodinka.

Zuzana teda v dostatočnej vzdialenosti od nastraženej odchytovej klietky vyčkáva ďalšie večery. Kedy sa my, ostatní rozvaľujeme na gaučoch pred televízormi. Sedí alebo postáva, niekedy mrzne. A špekuluje, čo by sa ešte dalo urobiť, aby tam to chúďa mača – netušiac, že ide o jeho zdravie, poťažmo život – nakoniec predsa len vliezlo.

Čo všetko mohla Zuzka a každá iná mačkárka stihnúť, ak by len bola schopná vykašlať sa na pomoc túlavým mačkám.

V odstavci vyššie som spomenul reálne prípady, do ktorých bola Zuzana Hatala zainteresovaná. Keďže má klasické kancelárske zamestnanie, pár dní v týždni trénuje vo fitku aby si privyrobila a má aj vlastné mačky a domácnosť o ktoré sa musí starať, čas na záchranu jej najmilovanejších tvorov má iba po večeroch a cez víkendy. Vtedy by mala byť s manželom, pochopiteľne. Vďakabohu je to manžel natoľko milujúci, že Zuzkinu vášeň toleruje a akceptuje – po stránke časovej aj finančnej. 

A týmto šikovným premostením sa konečne dostávam ku konkrétnym číslam.

* Odchyt: nevyčísliteľná čiastka. Niekedy pár eur na pohonné hmoty pre jednu kratšiu jazdu. Inokedy desiatky eur za niekoľké a/alebo citeľne dlhšie jazdy. Plus kúpa voňavého lákadla, za ktorým aj tá nejnedôverčivejšia mačička na svete vlezie do odchytovej klietky. (Ktorú, mimochodom, tiež niekedy bolo treba kúpiť.)

* Prvá návšteva veterinárneho lekára: vyšetrenie, prvá vakcinácia, prvé odčervenie, cca 30€, ak sa do toho pridruží napríklad svrab, treba uši vypláchnuť, vyčistiť, dať pipetu čo je ďalších cca 20€, Fiv/Felv test cca 25€ a takto by sme mohli pokračovať pretože každý prípad je iný každopádne vyššie spomenuté sú väčšinou úplný základ ktorým prejde každá jedna mačka u nás. Čiže len prvá návšteva veterinára na 1 mačku je cca 75€, ďalej pokračuje benzín tam a späť,

* S odstupom času druhá návšteva veteriny: druhé očkovanie, ďalšie jedno, poťažmo viaceré odčervenia. Povedzme ďalších cca 30€, samozrejme pipeta, vyčistenie uší ďalších cca 20€

* Pri jednej z týchto návštev sa realizuje aj povinné čipovanie tzv. spoločenského zvieraťa: € 20.

* Pri dospelej mačke kastracia cca 40-60€

* Pri chorých mačkách sú to rôzne, krvné testy, operácie, vyšetrenia ako napríklad sono, röntgen. Doplnky výživy nakoľko stav niektorých mačiek to vyžaduje. Špeciálne krmivo. Akútne stavy si vyžadujú návštevu pohotovosti ktoré sú priplacané. Tu sumu ani nevieme spočítať nakoľko to siaha do niekoľkých stovák €. A mohli by sme pokračovať.

Aby bolo jasné: uvedené sumy sú prakticky najnižšie existujúce „bratislavské“ ceny. Zuzana – a mačkárky všeobecne – navštevujú veterinárov, ktorí sa o takéto mačky starajú nie pre peniaze, ale v prvom rade pre ich vzťah k zvieratám. A s pouličnými mačkami pracujú za veľkoobchodné ceny, s prakticky nulovým ziskom.

No a čo sa stravy pre zachránené mačičky týka…

Náklady na ňu si každý chovateľ dokáže predstaviť. A ten potenciálny si urobí jasný obraz týždeň či dva po adopcii. Ďalšie náklady vznikajú vo forme podstielky, do ktorej mačiatka vykonávajú toaletné potreby. Prirodzene, zasa niekedy predtým bolo treba nakúpiť mačacie záchodíky, misky na žrádlo a vodu, rôzne škrabadlá a hračky atď., atď. Nepíšuc o voliére, ktorú si časom treba zriadiť, keď už sama mačkárka (Zuzana Hatala) má doma 7 vlastných mačiek a pre tie zachránené prosto nezostáva v byte miesto. Apropo, ten počet sa zdá byť vysoký. Viem však o slečne, ktorá má vlastných (viac-menej neadoptovaných či neadoptovateľných) bezmála desaťnásobok. Úplne vážne.

Mačička teda skôr než sa dostala k tebe ako jej novému „majiteľovi“, stála jej záchrankyňu sumu v rozpätí od 150€ do 200€. Nižší náklad jednoducho neexistuje, vyšší však áno, a pomerne často. 

Teraz keď máš prehľad o tom čo to obnáša, iste chápeš adopčnému poplatku. V Zuzkinom občianskom združení je adopčný poplatok v ľubovoľnej výške. Je to suma ktorá môže na konci dňa pomôcť k záchrane ďalšieho života. Nakoľko väčšina výdajov je platená z jej vlastných peňazí, a tých nieje neobmedzene. 

Každý jeden jedinučký prijatý cent ide na ďalšiu pomoc túlavým mačkám.

Na tento účel si Zuzka zriadila transparentný účet. Vo Fio banke sa môžeš po zadaní mena „Hatala, Zuzana“ (úplne presne v tomto tvare, čiže s veľkými prvými písmenami a čiarkou) ako majiteľa účtu a následne kliknutí na „prezri účet“ pozrieť na detaily pohybov na ňom. Od koho a aké sumy prijala a najmä na čo presne prijaté dary použila a používa. Pochopiteľne to nieje celý zoznam výdavkov, zvyšok platí zo svojho osobného účtu.

Ak chceš pomôcť, keď aj len jednorazovou platbou, iban účtu je SK4283300000002902292881. Za každý príspevok bude Zuzka – a rovnako aj ja osobne – nesmierne vďačná.